streda 8. decembra 2010

Keď nie je dopyt, „podnikatelia“ si ho vytvoria vírusom zvaným reklama.

V predvianočný čas som si chcel stiahnuť z webu obrázok s vianočným motívom, tak som „googlil“ a otváral jednotlivé stránky. Až zrazu antivírusový softvér začal vyskakovať s oznamom o infiltrácii trójskeho koňa a na stavovom riadku sa začali objavovať výkričníky a oznamy o kritických ERROR-och. Výkričník nepatril však k oznamom Windowsu, ale programu, ktorý som nikdy nemal nainštalovaný, tak som pozrel do programov a tam už svietil ako novo nainštalovaný program s názvom Hard Drive Diagnostic. Kliknem „uninstall“, ale zamietnuté, pretože vraj nemám hard disk, alebo nie je k nemu prístup J. Tak otváram program, že čo chce. Píše, že mám 11 „Critical errors“ a treba defragmentovať disk, zároveň mi ponúka tlačidlo „defragmentation“. Hovorím si, ja ti dám, idem defragmentovať, ale cez ponuku Windows. Kliknem na defragmentáciu disku a vráti ma späť do programu. Znova vyskakujú oznamy o zlyhaní RAM pamäte, o nenájdenom HDD a ďalších chybách, PC sa reštartuje sám od seba, zmizli mi dokumenty, pracovná plocha, atď. Tak čo už, zálohu mám vytvorenú na externom HDD, skúsim ho teda poslúchnuť. Defragmentácia, ktorá trvá aj celú noc, bola hotová do minúty s oznamom, že len 5 chýb z 11 sa podarilo odstrániť, ak chcem odstrániť všetky, mám si kúpiť upgrade programu...klikám na „Buy now“, že čo to koštuje...1800 Kč. Nechcem!
Našťastie sa mi podarilo spustiť scan antivírom, na nič som už nereagoval, aby sa opäť nereštartoval. Vír bol vyliečený, všetko sa dalo do pôvodného stavu.

Aj takýmto spôsobom sa snažia dnešní chytráci predať to, čo je úplne nanič, nepotrebné a nezmyselné – vytvorením potreby a pocitu nedostatku až nutnosti, vystrašením zákazníka a zmanipulovaním. Takýmto „vírusom“ v dnešnej biznis spoločnosti je aj väčšina reklám.
Myslím si, že tieto spôsoby nemajú nič spoločné s poctivým podnikaním a obchodovaním, sú dôsledkom a zároveň aj motívom honby za peniazmi, spôsobujú devastáciu životného prostredia nadbytočnou produkciou a tiež deformáciu spoločenských hodnôt.
Keby som zaplatil 1800 Kč, vyriešila by sa mi potreba (mať opravený PC), ktorú mi vytvorila sama spoločnosť ponúkajúca tento produkt. Žiadna pridaná hodnota. A ako je to s reklamou? Presne tak isto. Firma vynaloží veľké finančné prostriedky do reklamy, aby u spotrebiteľov vyvolala potrebu. Tí ju chcú uspokojiť, tak kúpia ponúkaný produkt s oveľa vyššou cenou ako je jeho skutočná hodnota, aby sa pokryli náklady na reklamu. Spotrebiteľ si teda kúpil to, čo ani nechcel, ani nepotreboval a ešte si za toto zmanipulovanie zaplatil. Absurdné, ale to je dnešná realita.
Argument na obhajobu reklamy je napríklad: „Veď ma len informuje, ako by som sa inak dozvedel o produktoch?“ Reklame však informačnú funkciu prevzal na seba už internet (ostala jej funkcia presvedčovacia). Ak má človek nejakú potrebu, tak prostriedok jej uspokojenia hľadá na internete. Ak ho nehľadá a teda informácie o ňom sa k nemu nedostanú, znamená to, že takú potrebu nemá. Reklama ho nemusí informovať.