Chudoba

Prečo je na svete stále problém s chudobou v dnešnom prebytkovom hospodárstve, kde je o 1/10 viac ľudí s nadváhou ako podvyživených ľudí? Kto je to chudobný človek? Je to ten, ktorý nemá peniaze na to, aby si zabezpečil základné životné potreby ako jedlo, vodu, bývanie, teplo.

Ako je to možné, že väčšina týchto ľudí žije práve v Afrike? Bolo mi povedané, že je to spôsobené tým, že ľudia žijúci v Afrike sú zaostalí. To mi ale chce naozaj niekto tvrdiť, že väčšina hlúpych ľudí, ktorí nie sú schopní zarobiť si ani na živobytie, sa narodila práve v Afrike??? To hádam nemôže byť taká náhoda. Skôr si myslím, že títo ľudia nemajú možnosť zarobiť si. Ale ak by aj nemali možnosť zarábať, chudoba ich predsa musí donútiť zabezpečiť si základné potreby samostatne. Na prežitie by potrebovali len kus pôdy, kde si dopestujú to, čo potrebujú. Ako je možné potom, že denne zomrie na svete 0,0004 % ľudí od hladu? Zdá sa to možno málo, ale keď si to prepočítate, je to 26.000 ľudí denne (Zdroj: http://www.worldometers.info/sk/).

Lenivosť môžeme vylúčiť ako možný dôvod...že by nemali prístup k pôde? Ale ako to? Komu patrí pôda tejto zeme? Zastávam názor, že každý, kto sa narodí na tejto planéte, má nárok na časť zo zdrojov, ktoré mu príroda ponúka. Ľudstvo má k dispozícii 1,76 ha biologicky produktívnej zeme na obyvateľa (Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Ekologick%C3%A1_stopa).

Akým právom si niekto privlastňuje toľko zdrojov, že ľudia kvôli tomu zomierajú od hladu? Podľa mňa je každé takéto úmrtie vraždou.

Množstvo zdrojov, ktoré potrebujete z prírody pre váš životný štýl, sa nazýva ekologická stopa. Ak si chcete zistiť, akú ekologickú stopu máte vy, môžete tak urobiť na stránke http://ekostopa.sk/moja-ekologicka-stopa .

Zaujímavý článok k téme chudoby a Afrike: http://www.jetotak.sk/editorial/egypt-a-my

O čo ide farmaceutickému priemyslu?

Je farmaceutický priemysel naozaj taký ušľachtilý, že produkuje liečivá skutočne prospešné nášmu zdraviu? Pozerá sa na cieľ „zdravé obyvateľstvo“ alebo na cieľ „zisk“? Po pozretí dvoch dokumentov, ktorých linky uvádzam na konci príspevku, som začal trochu pochybovať o dobrom a čistom zámere tohto priemyslu a začal som si klásť rôzne otázky, nad ktorými som sa doteraz príliš nezamýšľal:

• Ako je možné, že farmaceutický priemysel patrí medzi najziskovejší? Je naozaj na svete toľko chorôb?
• Ak sú ľudia naozaj tak chorý, prečo máme toľko reklám na liečivá? Ak je vysoký dopyt, netreba predsa investovať toľké milióny do reklamy.
• Prečo musia díleri liečiv navštevovať lekárov a presviedčať ich, aby predpisovali práve tie ich? Lekár na základe praxe vie, čo zaberá a čo nie.
• Prečo platia farmaceutické firmy „semináre“ lekárom v zahraničí, ktoré sú viac menej luxusnými dovolenkami?
• Kde sa zjavili a kam zmizli tie pandémie, z ktorých sme mali paniku, ako prasacia chrípka, choroba šialených kráv, vtáčia chrípka? Čo príde nabudúce??? Už nám zostávajú len ryby, ktoré neboli ešte prenášačom nejakého vírusu – uvidíme.
• Akoto, že má dnes toľko párov problém s počatím dieťaťa? A naopak sa mi nezdá, že by naši rómski spoluobčania s tým mali problém. Žeby to bolo tým, že nie sú natoľko očkovaní ako my?
• Dokážeme vyvíjať stále nové technológie, nad ktorými zostáva niekedy až rozum stáť...prečo nedokážeme liečiť rakovinu?
• Ide tu o uzdravenie pacienta alebo o udržanie dlhodobo chorého pacienta nažive?

Sú to moje subjektívne otázky na ktoré si neviem s určitosťou odpovedať. Ak niekto pozná odpovede, nech ich prosím napíše do komentára. Ďakujem.

 http://www.youtube.com/watch?v=HQbrkst4-JI&feature=player_embedded

http://www.mustwatch.cz/film/anita-petek-dimmer-ockovani-impflugen/

A ešte jeden článok:
http://blog.martinus.sk/2010/11/john-virapen-rozhovor/

Ďalší článok, ktorý potvrdzuje niektoré obavy:
http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/pokusne-kraliky.html

MIER, MIER, MIER

Myslím si, že podstata slova MIER trochu ochudobnela na význame, mier alebo svetový mier sa stal sa akoby „klišé“ používané významnými osobnosťami pri ich príhovoroch. Ľudia chápu mier v zúženom význame ako život bez vojen a zbraní, ktorý je mnohým samozrejmosťou.

Dňa 2.októbra bol Medzinárodný deň mieru a pri jeho príležitosti som mal možnosť zúčastniť sa mierového stretnutia pri „Strome mieru“, ktorý bol zasadený pred tromi rokmi v rekreačnom stredisku Kuchajda v Bratislave v Novom Meste v rámci konania sa Mierového summitu v roku 2007.

Až na tomto stretnutí som pochopil širší význam a súvislosti slova MIER. Synonymami sú slová NENÁSILIE a NEUBLIŽOVANIE. Násilím a ubližovaním sa nerozumejú len vojny, fyzické násilie, ale aj psychické násilie a všetky činy, ktorými nejakým spôsobom ubližujeme druhým bytostiam (klamstvo, krádež, podvod, zneužívanie, poškodzovanie, manipulovanie,...), jednoducho všetky činnosti, ktoré nie sú prospešné a užitočné. Tu som našiel podobnosť s mojim prvým príspevkom, v ktorom som mal hypotézu, že ak sa budeme všetci snažiť byť užitočný, bude svet lepší. Slovami z tohto príspevku: Ak by sme všetci žili v mieri a konali nenásilne, svet by bol lepší.

Najvýznamnejším predstaviteľom mieru a nenásilia bol Mahatma Gandhi, ktorý pochádzal z Indie. Málokto však vie, že i na Slovensku sme mali významného človeka, ktorého životným posolstvom bol mier – bol ním Alexander Dubček.