Práca

„Bez práce nie sú koláče.“

Sú bez práce peniaze?

Nie. Teda nie, nemali by byť. Mnohí sú však opačného názoru a podľa toho aj konajú. Zarobiť a sa nenarobiť. Nemám na mysli samozrejme tých, ktorý z nejakého dôvodu sú odkázaní na poberanie rôznych dávok. Mám na mysli špekulantov, manipulátorov a iných podobných „podnikavcov“, ktorí využívajú nevedomosť alebo naliehavosť potrieb bežných ľudí. Možno aj konajú v dobrom presvedčení, že ak je taká možnosť, tak by bolo hlúpe nevyužiť ju a nepomôcť si. Nepoznajú, nechcú poznať, alebo im je ľahostajná skutočná podstata peňazí. Peniaze nie sú komodita ani nič podobné, ale výmenný prostriedok. Ak sa po peniaze dostane niekto inak ako prácou, pomohol si, ale zákonite musel niekomu uškodiť. Sú to misky váh, kde na jednej miske sú peniaze a na druhej vykonaná práca (pridaná hodnota). Ak pribudnú peniaze bez práce, váha sa vychýli z rovnováhy.

Prečo hovorím len o peniazoch v spojení s prácou? Pretože ľudská práca by mala byť jediným faktorom, ktorý určuje cenu. Komu patrí ropa, voda, vzduch, drevo,...? Nikomu a zároveň všetkým. Cena týchto komodít môže byť daná len prácou na ich ťažbu, transport, starostlivosť, výsadbu,... Žeby sa potom mrhalo prírodnými zdrojmi? To sa deje ale už aj teraz + na tom niekto zarába. Nepomôže oceniť prírodné zdroje, nutné je uvedomiť si prírodné limity, ktoré nepustia.

Nepochopiteľné pre mňa je, prečo za tú istú prácu sú odmeňovaní ľudia v rôznych regiónoch rôznymi mzdami. Prečo keď máme globalizovaný trh, nie sú aj ceny práce rovnakých profesií rovnaké? Ak to nevie trh vyriešiť, budú to musieť vyriešiť jednotné tabuľkové mzdy? Neviem.

Sú bez práce produkty?

Vzhľadom na to, čo píšem vyššie, nie sú. Ako ale ide vývoj dopredu, systém automatizácie, robotizácie a ďalších technológií spôsobuje to, že ľudskej práce na výrobu je potreba stále menšia. Nastáva paradox, chceme aj moderné technológie aj vysokú zamestnanosť. Dva nezlučiteľné javy. Prirodzene by s nástupom nových technológií mal klesať pracovný čas zamestnanca. Deje sa ale úplný opak, počet pracovných miest sa znižuje a práce na jedného zamestnanca pribúda. Nezamestnanosť totiž umocňuje vyjednávaciu silu zamestnávateľov v oblasti miezd a pracovnej náplne zamestnanca.

Kľudne by pritom mohol byť zamestnaný každý, kto môže a chce pracovať, nie však na 40 hodín týždenne, ale podstatne menej. Tým by samozrejme každý aj menej zarobil. Je to ale problém? Veď ak je jediným faktorom ceny ľudská práca a tej je stále menšie zastúpenie vo výrobe, mali by aj ceny klesať. Znova sa ale deje opak, ceny paradoxne rastú so sofistikovanosťou výroby.

Takto by mal prebiehať prirodzený vývoj približujúc sa k utopickej predstave života bez potreby ľudskej práce a teda ani ceny ani peniaze. Všetkého by bolo dostatok, stále však rešpektujúc pri výrobe prírodné limity!!! 

Pomýlené hodnoty v trhovom mechanizme...dokedy?

Čítam si tak Ekonómiu v novej ekonomike (základná literatúra k predmetu Všeobecná ekonomická teória), kapitolu o trhovom mechanizme, kde sa len tak stručne spomína, že:

„Trhový mechanizmus na jednej strane umožňuje najefektívnejšiu alokáciu výroby a využitie vzácnych zdrojov. Na druhej strane však ziskový motív trhového mechanizmu smeruje k devastácii prírody a k bezohľadným sociálnym dôsledkom. Trhový mechanizmus je sociálne slepý.“

Ono sa o tom verejne píše i v základnej literatúre, napriek tomu sa to berie ako nejaký „prirodzený vedľajší účinok“ fungovania trhu.

Opravte ma, ak sa mýlim, ale ja mám také poznatky, že najskôr bola príroda, potom vznikli ľudia, tí si pre uľahčenie života vytvorili ekonomiku na princípe výmeny a v nej vznikli peniaze. Ekonomika teda vznikla vďaka prírode a pre ľudí.

Kam sme to však dospeli? Je nám umožnená voľnosť (slobodný trh), aby sme si uľahčili život, svoju prácu – ale čo my nato? Ideme cez mŕtvoly a v konečnom dôsledku i cez tú vlastnú. Sme sociálne slepí voči ostatným, chudobu končiacu smrťou berieme ako prirodzený jav trhu (asi sa zosnulý málo snažil) a prírodu berieme ako niečo druhoradé, niečo ďaleko ďaleko za ziskom. Zabúdame však na jednu vec: aj keď dokážeme zavrieť oči pred sociálnou bezohľadnosťou, otvoria sa nám, keď bude zničená celá príroda, bez ktorej neprežije nikto.

Najefektívnejšou alokáciou zdrojov (uvádzaná ako pozitívna stránka) by som si nebol až taký istý, skoro celá ekonomika je postavená na rope, ktorá nám dochádza...a alternatívy nemáme, respektíve sa nejako nedostávajú na verejnosť. To je efektívne? Všetko vyčerpať, keď napr. autá by už mohli fungovať na iných technológiách? Nedostatok však zvyšuje ceny a zisky a o to podaktorým primárne ide.

Keď trhový mechanizmus nefunguje pre dobro spoločnosti, aký „izmus“ nastoliť? Poviem vám to priamo, žiaden „izmus“, nastolený zhora neodstráni ľudský debilizmus, ktorý sa dá zhrnúť do vety: „Som tu len raz a nie naveky, tak si to tu užijem naplno, čo ma po druhých, je to môj život, som tu pánom.“

Jediné, čo nám ostáva, je šíriť osvetu o dôsledkoch nezodpovedného ľudského konania, ktoré nie je trvalo udržateľné. Nemáme moc nad rozumom druhých, len nad tým svojim. Treba začať od seba a ísť príkladom, hlavne pre budúce generácie, aby sa nerodili do skazeného sveta, ktorý by prijali ako normálny-bežný.

Neužívali by sme liek, ktorý by mal vedľajší účinok možnú smrť. Nepodporujme teda správanie, ktoré má smrtiace účinky!

Sme to, čo jeme. Sme teda taký, aké sú naše potraviny.

 „Myslím, teda som.“ – začal som teda premýšľať, aby som BOL, nie však mainstreamovo, aby som NEBOL ako stádo oviec.

„Si to, čo ješ.“  – tak som začal premýšľať i o tom, čo vlastne jem a čím potom SOM.

V poslednej dobe sa ku mne dostalo mnoho informácií, o ktorých som pred tým vôbec nepočul, respektíve som sa o ne nezaujímal ako milovník mäsa a mekáčov. Informácie o tom, ako sa produkujú dnešné potraviny, čo všetko jeme a ani o tom nevieme.

Dlho nám je známe, že zelenina je zdravšia ako mäso, už len z toho dôvodu, že mäso je oveľa ťažšie stráviteľné. A samozrejme musí byť tepelne upravené, čím sa zabijú enzýmy, ktoré potrebuje naše telo na spracovanie potravy. Prečo by sme inak mali byť po obede unavený? Keď natankujem benzín do auta, tak predsa nie je unavené. Je to spôsobené práve tepelnou úpravou (nielen mäsa, ale aj zeleniny), telo si potrebuje vytvoriť chýbajúce enzýmy v strave, čím sa oberá o energiu. To však nie je ten najzávažnejší problém.

Najväčším problémom dnešných potravín je ich kvalita a výživná hodnota. Môžeme byť zdravý, ak jeme nezdravé potraviny? Videli ste už niekedy „výrobňu“ kureniec? Na tácke v obchode vyzerajú v pohode, ale keby pri mraziacom pulte bol monitor s kamerovým záznamom z fariem, myslím, že by sa to mäso skôr pokazilo ako predalo. Skúste chovať kura tak, aby ste ho mohli predávať v obchodoch za 2 EUR/kg...a aby ste zarobili vy a ešte aj obchodník. Logika mi hovorí, že ak je to nereálne a pritom je to realitou, niekde nebude niečo s kostolným poriadkom. Ani nie je – šetrí sa na chovateľských podmienkach, priestoroch, zamestnancoch potravinárskeho priemyslu a hlavne na potrave. Kurence sú vykrmované podradným krmivom a dopované látkami na rýchly rast  v takej miere, že neudržia vlastnú váhu tela na nohách. Tak len ležia vo vlastných výkaloch  a medzi uhynutými jedincami. Toto všetko potom zjeme a stávame sa tým, čo sme zjedli: chorými, obéznymi, nevšímavými, vystresovanými,...presne takými, aké boli aj kurence. Lepšie na tom nie je ani bravčové, či hovädzie mäso, snáď len tie ryby, pokiaľ neplávajú v znečistenej vode.

Aby som nepísal len o mäse, bieda to je i so zeleninou. Ako je možné, že sa k nám dováža zelenina z tisíce kilometrových vzdialeností namiesto toho, aby sa dopestovala u nás? Dôvodom je cena. Zvláštne, že dovezená zelenina a ovocie sú lacnejšie, ak sa musia mnoho kilometrov prepravovať, než tá istá úroda, ktorá by sa vypestovala u nás. Zase nie je niečo s kostolným poriadkom. Nákladová rovnica nás nepustí. Ak môžeme zvyšovať produkčné náklady o náklady na dopravu, musíme niekde náklady skresať – a to náklady na kvalitu pestovania, na mzdy farmárom a aby bola cena ešte nižšia, tak poskytnúť aj dotácie na tieto dovážané plodiny (ktoré idú nepriamo z našich peňaženiek prostredníctvom daní). Plodiny sú tak pestované narýchlo pomocou agrochemikálií, zberané lacnou pracovnou silou, ktorá si zarobí ledva na živobytie, v nezrelom stave, dozrievajúce v umelých podmienkach. Akú cenu má takáto chemozelenina pre ľudský organizmus? Myslím že menšiu, než je i tá dotovaná.

Odporúčame si, kde je lepšie tankovať pre naše motory áut. Ak si ceníte seba aspoň tak, ako svoje auto, venujte pozornosť aj tomu, čo jete. Dajte si napríklad do google výrazy ako: Food matters, Food Inc., Agrokruh, Wal-Mart: Vysoká daň za nízke ceny, Meet your meat.
A ešte jeden zaujímavý dokument pridávam - Healing cancer from inside out: http://blip.tv/file/3723873