„Bez práce nie sú koláče.“Sú bez práce peniaze?
Nie. Teda nie, nemali by byť. Mnohí sú však opačného názoru a podľa toho aj konajú. Zarobiť a sa nenarobiť. Nemám na mysli samozrejme tých, ktorý z nejakého dôvodu sú odkázaní na poberanie rôznych dávok. Mám na mysli špekulantov, manipulátorov a iných podobných „podnikavcov“, ktorí využívajú nevedomosť alebo naliehavosť potrieb bežných ľudí. Možno aj konajú v dobrom presvedčení, že ak je taká možnosť, tak by bolo hlúpe nevyužiť ju a nepomôcť si. Nepoznajú, nechcú poznať, alebo im je ľahostajná skutočná podstata peňazí. Peniaze nie sú komodita ani nič podobné, ale výmenný prostriedok. Ak sa po peniaze dostane niekto inak ako prácou, pomohol si, ale zákonite musel niekomu uškodiť. Sú to misky váh, kde na jednej miske sú peniaze a na druhej vykonaná práca (pridaná hodnota). Ak pribudnú peniaze bez práce, váha sa vychýli z rovnováhy.
Prečo hovorím len o peniazoch v spojení s prácou? Pretože ľudská práca by mala byť jediným faktorom, ktorý určuje cenu. Komu patrí ropa, voda, vzduch, drevo,...? Nikomu a zároveň všetkým. Cena týchto komodít môže byť daná len prácou na ich ťažbu, transport, starostlivosť, výsadbu,... Žeby sa potom mrhalo prírodnými zdrojmi? To sa deje ale už aj teraz + na tom niekto zarába. Nepomôže oceniť prírodné zdroje, nutné je uvedomiť si prírodné limity, ktoré nepustia.
Nepochopiteľné pre mňa je, prečo za tú istú prácu sú odmeňovaní ľudia v rôznych regiónoch rôznymi mzdami. Prečo keď máme globalizovaný trh, nie sú aj ceny práce rovnakých profesií rovnaké? Ak to nevie trh vyriešiť, budú to musieť vyriešiť jednotné tabuľkové mzdy? Neviem.
Sú bez práce produkty?
Vzhľadom na to, čo píšem vyššie, nie sú. Ako ale ide vývoj dopredu, systém automatizácie, robotizácie a ďalších technológií spôsobuje to, že ľudskej práce na výrobu je potreba stále menšia. Nastáva paradox, chceme aj moderné technológie aj vysokú zamestnanosť. Dva nezlučiteľné javy. Prirodzene by s nástupom nových technológií mal klesať pracovný čas zamestnanca. Deje sa ale úplný opak, počet pracovných miest sa znižuje a práce na jedného zamestnanca pribúda. Nezamestnanosť totiž umocňuje vyjednávaciu silu zamestnávateľov v oblasti miezd a pracovnej náplne zamestnanca.
Kľudne by pritom mohol byť zamestnaný každý, kto môže a chce pracovať, nie však na 40 hodín týždenne, ale podstatne menej. Tým by samozrejme každý aj menej zarobil. Je to ale problém? Veď ak je jediným faktorom ceny ľudská práca a tej je stále menšie zastúpenie vo výrobe, mali by aj ceny klesať. Znova sa ale deje opak, ceny paradoxne rastú so sofistikovanosťou výroby.
Takto by mal prebiehať prirodzený vývoj približujúc sa k utopickej predstave života bez potreby ľudskej práce a teda ani ceny ani peniaze. Všetkého by bolo dostatok, stále však rešpektujúc pri výrobe prírodné limity!!!
nesuhlasim , autor vnima pracu ako cnost ae vlastne taketo zmyslanie utvorilo system ktori v druhej casti kritizuje ,
OdpovedaťOdstrániťPodla autora je ekonomika nastroj ktori ma vsetkych zamestnat ,
Pofls mna ekonomika je tu na to aby nas oslobodila od prace .
moja inspiracia - http://www.zakladnyprijem.sk/home;jsessionid=15EB5295168737DE6F4503A3E56A89CD
Článok má byť posúdením súčasného stavu systému bez úvah o základnom príjme. Preto v ňom spomínam len dávky pre ľudí, ktorí pracovať nemôžu. Má byť hlavne kritikou špekulácií, neopodstatneného stanovovania vysokých cien, vykorisťovania, nezamestnanosti atď. Riešil som viac otázku spravodlivosti, čestnosti, morálky, než solidarity.
OdpovedaťOdstrániťAk by sme zobrali hypotézu zavedenia základného príjmu (čo by som aj ja ocenil), berme pojem „práca“ v mojom článku ako tú, ktorú by sme vykonávali za odmenu nad rámec základného príjmu. Nechcel som prácu teda vykresliť ako cnosť, ale len ako základný faktor cenotvorby. Preto aj v druhej časti článku vysvetľujem nutnosť klesania objemu ľudskej práce, čiže postupného oslobodenia od práce (ktorá by sa v prípade základného príjmu nemusela rozdeľovať medzi všetkých – ako píšem ja, ale len medzi tých, ktorí chcú zarábať ešte nad rámec základného príjmu).
Vedel by som protirecit. Ziadalo by sa to podlozit niekolkymi faktami. Zhrniem v niekokkych odrazkach na zamyslenie.
OdpovedaťOdstrániť-klesa pocet pracovnych miest,alebo sa iba presuvaju inak, kde je praca lacnejsia?
-ak sa na pracu chceme ppzerat globalne musime popri pocte pracovnych miest sledovat aj narast poctu ludi na svete.
-trzny mechanizmus sa adaptoval a vysvetluje pracu ako pripustnu ujmu na ukor volneho casu. Tz. O co viac ssi cenime naß volny cas o to menej by sme mali pracovat a viac zarabat.
-o co viac mame potrebu zarabat peniaze o to lacnejsie musime praci predavat /dopyt - ponuka/
-na pracovnu jednotku sa nemozeme pozerat jednotne pretoze pridana hodnota kazdej pracovnej jednotky moze byt rozdielna preto vznika priestor na rozdielne ocenenie pracovnych jednotiek.
Napriek tomu sa stotoznujem s posolstvom tohto blogu a nesnazim sa ho vyvratit. Chcelo by to ale silnejsie argumenty. Osobne zastavam nazor ze problem stabilty je v nekorektnej cenotvorbe.
ivan toto by bolo na seansu pri niecom chutnom.
Prispevok z tabletu, tak sa ospravedlnujem za chyby
Ja myslím že článok pána Ivana sa dá pochopiť presne tak ako to vysvetľuje tu v komentári a vzhľadom k tomuto zámeru nie je dôvod na nejaké podkladanie faktami. Ale o tom som nechcel... Jediné čo ma na tomto zarazilo a s čím si teda dovolím nesúhlasiť je ten záver. Mám teda otázku: Z akého pohľadu pokladáte predstavu života bez potreby ľudskej práce a peňazí za utopickú? Reagujem hlavne preto, že ma táto téma zaujala a priznávam sa že som tvorcom webstránky ktorú mám uvedenú pri mene (odkazom je moje meno)a uvedená stránka sa zaoberá práve touto témou. Podotýkam že som len tvorcom stránky - keďže sa tejto činnosti príležitostne venujem, nie myšlienky samotnej. Plne sa však s touto myšlienkou stotožňujem a jediné čo na tom pokladám za utopické je z dôvodu nášho zaostalého myslenia, teda nás ako civilizácie. Ak ste to teda mysleli takto, potom samozrejme súhlasím, ale z pohľadu technologických možností a ekonómie tvrdím že sme už pred niekoľkými rokmi dospeli do štádia, v ktorom je možné ľudskú prácu úplne nahradiť technológiou a samozrejme rovnako ťažbu surovín, výrobu elektrickej energie a aj dopravu. A tým by samozrejme peniaze stratili akýkoľvek význam (ak by týmto smerom išli aj iné krajiny s ktorými obchodujeme) . Nikdy predtým v celej histórii ľudstva sme takúto úžasnú možnosť nemali. Podrobnejšie sa tomuto venuje uvedená stránka, takže skúste kliknúť, ak vás to zaujalo. Prajem príjemný deň/večer.
OdpovedaťOdstrániť