„Bez práce nie sú koláče.“Sú bez práce peniaze?
Nie. Teda nie, nemali by byť. Mnohí sú však opačného názoru a podľa toho aj konajú. Zarobiť a sa nenarobiť. Nemám na mysli samozrejme tých, ktorý z nejakého dôvodu sú odkázaní na poberanie rôznych dávok. Mám na mysli špekulantov, manipulátorov a iných podobných „podnikavcov“, ktorí využívajú nevedomosť alebo naliehavosť potrieb bežných ľudí. Možno aj konajú v dobrom presvedčení, že ak je taká možnosť, tak by bolo hlúpe nevyužiť ju a nepomôcť si. Nepoznajú, nechcú poznať, alebo im je ľahostajná skutočná podstata peňazí. Peniaze nie sú komodita ani nič podobné, ale výmenný prostriedok. Ak sa po peniaze dostane niekto inak ako prácou, pomohol si, ale zákonite musel niekomu uškodiť. Sú to misky váh, kde na jednej miske sú peniaze a na druhej vykonaná práca (pridaná hodnota). Ak pribudnú peniaze bez práce, váha sa vychýli z rovnováhy.
Prečo hovorím len o peniazoch v spojení s prácou? Pretože ľudská práca by mala byť jediným faktorom, ktorý určuje cenu. Komu patrí ropa, voda, vzduch, drevo,...? Nikomu a zároveň všetkým. Cena týchto komodít môže byť daná len prácou na ich ťažbu, transport, starostlivosť, výsadbu,... Žeby sa potom mrhalo prírodnými zdrojmi? To sa deje ale už aj teraz + na tom niekto zarába. Nepomôže oceniť prírodné zdroje, nutné je uvedomiť si prírodné limity, ktoré nepustia.
Nepochopiteľné pre mňa je, prečo za tú istú prácu sú odmeňovaní ľudia v rôznych regiónoch rôznymi mzdami. Prečo keď máme globalizovaný trh, nie sú aj ceny práce rovnakých profesií rovnaké? Ak to nevie trh vyriešiť, budú to musieť vyriešiť jednotné tabuľkové mzdy? Neviem.
Sú bez práce produkty?
Vzhľadom na to, čo píšem vyššie, nie sú. Ako ale ide vývoj dopredu, systém automatizácie, robotizácie a ďalších technológií spôsobuje to, že ľudskej práce na výrobu je potreba stále menšia. Nastáva paradox, chceme aj moderné technológie aj vysokú zamestnanosť. Dva nezlučiteľné javy. Prirodzene by s nástupom nových technológií mal klesať pracovný čas zamestnanca. Deje sa ale úplný opak, počet pracovných miest sa znižuje a práce na jedného zamestnanca pribúda. Nezamestnanosť totiž umocňuje vyjednávaciu silu zamestnávateľov v oblasti miezd a pracovnej náplne zamestnanca.
Kľudne by pritom mohol byť zamestnaný každý, kto môže a chce pracovať, nie však na 40 hodín týždenne, ale podstatne menej. Tým by samozrejme každý aj menej zarobil. Je to ale problém? Veď ak je jediným faktorom ceny ľudská práca a tej je stále menšie zastúpenie vo výrobe, mali by aj ceny klesať. Znova sa ale deje opak, ceny paradoxne rastú so sofistikovanosťou výroby.
Takto by mal prebiehať prirodzený vývoj približujúc sa k utopickej predstave života bez potreby ľudskej práce a teda ani ceny ani peniaze. Všetkého by bolo dostatok, stále však rešpektujúc pri výrobe prírodné limity!!!
