Peniaze ako moderná forma zotročovania

Nebojte sa, nejdem tu moralizovať o peniazoch spôsobom: „peniaze sú zlé“, „mať veľa peňazí je zlé“, atď. Ostatne nie je to ani pravda. Chcem tu len vysvetliť čo sú to peniaze, aký majú význam a ako sme sa od tohto pôvodného významu odchýlili.

Mnoho ľudí má ako najvyšší cieľ v živote mať veľa peňazí. Peniaze sa považujú za ukazovateľ výkonu a šikovnosti jedinca. Človek sa už nehodnotí podľa charakteru a užitočnosti, ale podľa svojho bankového konta a majetku. Preto sa peniaze akoby zhmotnili a ľudia ich považujú za „vec“, ktorej musia mať čo najviac. Tu sa však treba na ne pozrieť trochu z nadhľadu a vytriezvieť z tejto „honby za peniazmi“. Peniaze nie sú nič iné, než informáciou – informáciou o tom, kto koľko dlží ľudskej spoločnosti a koľko dlhuje spoločnosť jednotlivcovi. Teda inak povedané, ak mám peniaze, znamená to že som touto hodnotou, ktorá je napísaná na bankovke prispel ľudstvu svojou prácou a mám nárok na úžitky v tejto hodnote v podobe tovaru alebo služieb od spoločnosti späť. Našim cieľom by teda nemali byť peniaze – tie sa nedajú ani jesť, ani obliecť, dá sa nimi iba zakúriť J. Našim cieľom, ak chceme viacej jesť, lepšie sa obliekať, atď., by malo byť: BYŤ VIAC UŽITOČNÝ PRE DRUHÝCH. Peniaze potom ako potvrdenky o vykonanej práci prídu automaticky. Ak majú však ľudia stále za cieľ len peniaze, pokúšajú sa o rôzne podvody, klamstvá, špekulácie, čím značne deformujú výmenný systém. Musí stále platiť jednoduchá rovnica: NIEČO za NIEČO.

Keď už vieme, čo sú peniaze, poďme zistiť kde sa vlastne berú.

Kde sa berú všetky peniaze sveta? Vráťte sa akoby do minulosti a predstavte si že nikto ešte nevlastní peniaze. Chcete s ostatnými obyvateľmi planéty obchodovať, ale barterový obchod už nepostačuje – potrebujete všeobecne uznané platidlo – peniaze. Kde ich zoberiete? Myslím si že väčšina odpovie v banke. Áno, peniaze vznikajú v bankách. A to v súkromných. Ilúzia o tom, že peniaze a ich množstvo sú v rukách štátu, neplatí. Ďalšia otázka je: Dá vám komerčná banka peniaze len tak „na ruku“? Nie, poskytne vám ich na DLH. Tu sa dostávame k podstate pôvodu všetkých peňazí – všetky peniaze, ktoré kolujú vo svete sú dlh. Každé Euro, ktoré máte, si niekto požičal od banky a musí ho niekedy vrátiť. Ak by sa teda splatili všetky dlhy voči bankám, zmizli by z obehu všetky peniaze. Zatiaľ je všetko v poriadku – banka vám poskytla úver (potvrdenky o produkcii), vy ste v jeho hodnote niečo kúpili, potom ste v tejto hodnote niečo vyprodukovali, predali a peniaze vrátili banke, čím ste akoby ukončili obchodovanie a ak by ste znova chceli obchodovať, znova by ste si vzali úver. Na niečo sme však zabudli – ÚROK.

Ku každej pôžičke vám banka stanoví aj úrok, ktorý máte navyše splatiť. A to je kameň úrazu celého peňažného systému a zároveň nástroj moderného zotročovania ľudí, ktorý je tak jednoduchý a tak samozrejmý, že sa ľudia nad ním nepozastavujú, dokonca neveria, že by to mohla byť pravda. Prečo? Vieme, že jedine banky vydávajú peniaze ako potvrdenky o vytvorených hodnotách. Ak by mal svet len 10 ľudí a chceli by obchodovať, požičal by si každý z nich napríklad 10.000 EUR. Banka teda poskytla spolu 100.000 EUR. Každému však dala úrokovú sadzbu 10% p.a. a majú úrok splatiť do 1 roka. Každý má tým pádom vrátiť banke 11.000 EUR, spolu majú splatiť 110.000 EUR. Kde ale zoberú tých 10.000 EUR navyše, keď banka vydala len 100.000 EUR a ani o cent viac? Nikde. Musia začať spolu súťažiť o peniaze (poznáme to pod pojmom konkurencia), aby splatili svoje dlhy skôr než tí ostatní. Tak sa stane, že 9 ľudí splatí dlh (9 x 11.000 = 99.000) a poslednému desiatemu zostane v rukách len 1.000 EUR. Má dve možnosti:

1. zbankrotuje, banka mu zoberie majetok,

2. banka mu veľkoryso ponúkne ďalší úver a kolobeh pokračuje.

Takýmto spôsobom bankrotujú ľudia a firmy...nie z dôvodu neschopnosti a neužitočnosti, ale z dôvodu, že je málo peňazí v obehu na splatenie všetkých dlhov s úrokmi. Preto vzniká nezamestnanosť, podniky nemajú dostatok peňazí na zaplatenie zamestnancov. Ľudia sú tak ochotný pracovať za minimálne mzdy ako otroci, len aby ako tak boli schopní splácať svoje dlhy. Je to začarovaný kruh pripomínajúci pyramídovú hru, kedy nové úvery vyplácajú staré úvery a profitujú na tom bankári prostredníctvom nezmyselných úrokov a exekuovaných vecí od „neplatičov“.

Znie to naozaj neuveriteľne a zrejme každý sa pýta prečo s tým nikto nič nerobí. Asi preto, lebo niektorým skupinám ľudí to vyhovuje, niektorí si povedia „veď to funguje“ a niektorí sa tým radšej nezaoberajú.

Ako môže chcieť „výrobca“ peňazí, aby sa mu vrátilo viac peňazí, než vyprodukoval? Je to začarovaný kruh, ktorý podporuje u ľudí súperenie a nevraživosť, pretože nikdy nemôžu všetci splatiť svoje dlhy aj s úrokmi...niekto musí z kola von. Predsa ani v kasíne, kde hráčom vydajú obeživo v podobe žetónov, nechcú od hráčov, aby im vrátili po skončení hry viacero žetónov než im požičali. Tam by si to ľudia uvedomili, že taký systém nemá zmysel. Peňažný systém je však natoľko komplikovaný, že sa nad ním takmer nikto radšej nezamýšľa a hľadí len na svoj cieľ – získať peniaze.  


Tento článok to vystihuje presne podľa mojich predstáv:
http://www.paradigma.sk/redakcny_system/clanok.php?id=142+

Šťastie - od čoho závisí?

Čo je to šťastie. Čo pre vás znamená šťastie? Ste vôbec šťastní? Ak nie, chcete byť? Kedy?

Je veľa vecí, ktoré sa dajú kúpiť za peniaze. Znamená to teda že šťastie je to isté ako výstup výmeny, teda lepší život? Zrejme to nebude to isté. Videli ste už ľudí, ktorí mali všetko, čo sa dá kúpiť, napriek tomu neboli šťastní? A videli ste ľudí, ktorí boli chudobní a pritom nesmierne šťastní? Takže šťastie nebude mať asi nič spoločné so systémom výmeny. Výstupom systému výmeny je len lepší život, nie však šťastný. Ak si porovnáte rebríček krajín podľa šťastia s rebríčkom krajín podľa HDP na obyvateľa, zistíte, že existujú krajiny, ktoré majú lepší spôsob života (vysoké HDP na obyvateľa), sú však oveľa nešťastnejší než krajiny s nižším HDP na obyvateľa.

Je šťastie dosiahnutie cieľov? Zažili ste už niekedy to, že ste si hovorili: Keď urobím túto skúšku, keď zmaturujem, keď budem mať frajerku, keď budem mať sex, keď...keď...keď, tak budem šťastný? A potom ste to dosiahli a zistili ste, že vôbec nie ste tak šťastný ako ste si predstavovali, že budete a o týždeň alebo mesiac ste boli zase  v tých istých koľajách a znova ste si mohli začať hovoriť, ale už keď sa mi splní toto a tamto tak už naozaj budem šťastný ako blcha. No a možno ste aj boli, ale len na chvíľu. Veta: „Budem šťastný, keď...“ vedie k blúdnemu kruhu v ktorom svoje šťastie stále odkladáte až zistíte že ste ho nikdy nedosiahli. Druhý takýto blúdny kruh je: „Chcem viac...“, nech by ste mali toho čo chcete akokoľvek veľa, nikdy by ste sa s tým neuspokojili, a vždy by ste boli so sebou nespokojný a chceli viac.

Takže ani s cieľmi to nemá nič spoločné.

Súvisí šťastie s našim zamestnaním? Ak by sme tvrdili že áno, potom by dôchodca nemohol byť šťastný. A verte mi, že moja starenka je šťastný človek. Alebo ten, čo zdedil toľko majetku, že nemusí chodiť do zamestnania, aby zarobil peniaze – môže byť šťastný? Môže. A napriek tomu nemá zamestnanie. Takže ani zamestnanie neovplyvňuje naše šťastie.

Čo to potom je?

Ak si to zhrnieme, dôjdeme k prekvapujúcemu záveru, že šťastie vôbec nezávisí od vonkajších okolností, ale len od nás. Znamená to, že len my môžeme rozhodnúť o tom či budeme šťastní alebo nie? Áno, presne tak. To je šok, čo? Človek sa ženie za niečím, snaží sa niečo zarobiť a kúpiť, aby bol šťastný, verí, že šťastie príde k nemu prostredníctvom toho čo zažil, čo má alebo čo dosiahol a pritom je to len na ňom, či bude alebo nebude šťastný. Ako je to možné?

Šťastie nie je totiž nič iné, než stav vašej mysle. A svoj stav mysle máte predsa pod kontrolou len vy, nikto iný, pokiaľ mu to samozrejme nedovolíte. Hovoríme: ten človek ma nahneval, ale v skutočnosti ste mu vy dovolili, aby vás nahneval a nahnevali ste sa VY vo vašej mysli.

Šťastie je prvotným a zároveň konečným a jediným cieľom človeka. Všetko čo chceme v živote dosiahnuť sa dá zhrnúť do jedného pojmu – ŠŤASTIE. Je alfou a omegou života. Aristoteles ho nazýva cieľom všetkých cieľov.

Keď už teraz vieme, že je to stav našej mysle, malo by to byť už veľmi jednoduché byť šťastný. Pre niekoho je, pre niekoho nie je. Na získanie tohto stavu mysle, ak ho ešte nemáte,  stačí, ak budeme dodržiavať nasledovné zásady. Tieto zásady sú vlastne návyky, ktoré by ste si mali osvojiť. Ako? Tak že sa zbavíte tých zbytočných a prejdete na tieto nové, užitočné. Proces získania nového návyku vám potrvá 21 dní. Mozog je totiž plastický, dokážeme ho vedome formovať. Ak sa budete svedomito riadiť týmito zásadami, za 21 dní získate návyk byť neustále šťastní.

1. Udalosti nezmeníte, reakcie na ne však áno. Vy sa rozhodujete ako budete reagovať. Prestaňte byť obeť, staňte sa víťazom! A nesťažujte sa. Ak to môžete zmeniť, zmeňte to. Ak nie, tak to neriešte a jednoducho len zmeňte svoj postoj k tomu! Sťažovať sa na niečo, čo neovplyvníte je, ako behať v škrečkovom koliesku - nikam vás to nedostane a stojí vás to kopu energie.

2. Ak sa vám zdá, že sa vám dejú zlé veci, neznamená to, že je to pravda. V konečnom dôsledku sa to deje pre vaše dobro - to však zistíte až neskôr. Môžete byť vďačný za nezdar, pretože vás privedie nakoniec k zdaru. Každý relatívny neúspech je lekciou a ďalším krokom k úspechu. Uvedomte si to! A verte že zákon príťažlivosti je na vašej strane.

3. Skončite so zvykom obviňovať sa, urážať, podceňovať. Ste jediný, na koho sa môžete spoľahnúť, tak prečo sa podrážate? Uzavrite so sebou mier a buďte so sebou spokojný. Berte na seba zodpovednosť, no neobviňujte sa.

4. Zbavte sa negatívnych myšlienok a prestaňte im veriť. Namiesto toho aby ste sa podceňovali, sa chváľte. Ak vás premôžu negatívne myšlienky, pozrite sa ne vec z iného uhľa. V hlave nemáte realitu, ale postoje k realite. A tie sa dajú meniť na rozdiel od reality. Preto na prvý pohľad negatívnu udalosť spochybnite. Spýtajte sa či je to pravda, či je to naozaj také negatívne. Potom si povedzte presný opak vnímania udalosti. Nezdá sa vám, že aj toto by mohla byť pravda?

5. Uvedomte si aké šťastie už v živote máte. Tým pritiahnete k sebe ešte viac šťastia. Buďte vďační. Všímajte si len to pozitívne vo vašom živote a uvidíte len to pozitívne. Všímajte si len to negatívne a uvidíte len to negatívne . Nejde tu o vsugerovanie si pozitívnych myšlienok. Tie pozitívne veci v našom živote naozaj sú, tak ako aj negatívne. Len my sa môžeme rozhodnúť ktorým budeme venovať našu pozornosť.

6. Pristupujte ku každému s láskou. To, čo dávame, potom mnohonásobne

7. Odpúšťajte. Tým, že neodpustíte trpíte hlavne vy. Ten druhý na to už dávno zabudol. Odpustiť neznamená schváliť. Je to dar, ktorý dávate sami sebe.

8. Zdravá myseľ v zdravom tele je podmienkou pre šťastie. Nestresujte sa, 90% chorôb si navodíte sami. Snažte sa byť pokojní, zdravo sa stravujte a pite veľa vody. Športujte, cvičte jógu. Dýchajte „cez brucho“ – prináša to pohodu. Doprajte si spánok pred 22:00 na min. 8 hodín.

9. Meditujte, zastavte sa a len vnímajte. Zverte sa do rúk viery (akejkoľvek) – ide tu o pocit uvoľnenia a pohody. Ja verím napríklad v zákon príťažlivosti. Dôverujte tomu, čomu veríte, že robí všetko aby sa vám podarilo to, čo chcete. Odovzdajte sa do rúk „vyššej moci“ a uvoľnite sa – je o vás dobre postarané.

10. Majte radi to, čo robíte, robte to, čo máte radi. Teraz si určite poviete: „Veď pred chvíľou nám tvrdil, že šťastie nemá nič spoločné s prácou - zamestnaním a teraz tvrdí, že šťastný stav mysle dosiahneme, ak budeme robiť to, čo nás baví, čo je našim poslaním a zmyslom života. Tu však treba definovať čo mám na mysli pod pojmom práca (zamestnanie) a čo pod pojmom robiť to čo ma baví (teda sebarealizácia, napĺňanie poslania, zmyslu života). Pod pojmom práca budeme rozumieť vykonávanie činnosti, za ktorú sme odmenení peniazmi. Sebarealizácia (napĺňanie poslania, zmyslu života, hobby) je činnosť, ktorú vykonávame preto, že ju vykonávame radi a nemusíme byť motivovaní k nej prostredníctvom peňazí. Ak sa práca (to čo robíme a dostávame za to peniaze) stotožní s naším poslaním (sebarealizáciou či zmyslom života), dostáva sa človek do dokonalej harmónie medzi šťastím a budovaním si lepšieho života. Robí to, čo ho robí šťastným a ešte si aj buduje lepší život s nepomerne väčšou efektivitou.. Sotva bude vegetarián šťastný, ak bude pracovať v mäsopriemysle. Ak však popri tejto práci (ktorú je nútení vykonávať pretože chce lepší život a inú možnosť zrejme nemal) sa venuje nejakej osvete proti jedeniu mäsa, ktorá ho napĺňa a je vlastne v súlade s jeho poslaním a zmyslom života, je šťastný. Takže práca nie je podmienkou šťastia. Sebarealizácia áno.

11. Majte svoj vyšší cieľ, ktorý sa vám možno nikdy nepodarí na 100% dosiahnuť, ale už samotná cesta k nemu vás napĺňa .

12. Udržujte si dobré vzťahy, aby ste mali okolo seba neustále spoločnosť a nepociťovali samotu a opustenosť. Združujte sa v kolektívoch a záujmových skupinách. Naopak vyhýbajte sa tým, ktorí nepodporujú váš pocit šťastia – tzv. upíry, ktorý vás akoby vysávajú z pozitívnych pocitov.

Tak, ak si prejdeme všetky zásady, zistíme, že naozaj ani jedna nie je taká, ktorú by sme nemohli dodržať jednoducho len tým, že sa rozhodneme ju dodržiavať. Nepotrebujeme k tomu nič z vonkajšieho prostredia, všetko je v nás. To, či dodržiavate správne všetky zásady zistíte pomocou vášho vnútorného navigačného systému. Ak cítite, že život vás napĺňa, idete správnou cestou, ale ak cítite, že život vás skľučuje, niečo robíte zle. Prejdite si znovu jednotlivé zásady a zistite, čo to je.

Len človek, ktorý je skutočne užitočný pre druhých, má nárok na odmenu.

Domnievam sa, že ak by sa týmto "mottom" riadili všetci ľudia sveta, nebol by problém s finančným systémom, krízami, systémom moci, vojnami, životným prostredím, klamstvami, podvodmi, špekuláciami, ekonomikou, civilizačnými chorobami, chudobou, ľudskou nevraživosťou, nezamestnanosťou a ďalšími a náš život by bol konečne trvalo udržateľný. Samozrejme netýka sa toto motto ľudí, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu byť užitočný pre druhých v zmysle produkcie tovarov či služieb. Pre tých by mal existovať (ako aj pre všetkých ostatných) sociálny prvok, ktorý by zaručoval naše základné ľudské právo a to právo na uspokojenie základných ľudských potrieb. Motto sa týka tých, ktorý sa neuspokoja len s týmto základným právom, ale chcú viac. Ak chcú viac, musia aj úmerne tomu byť užitočný. Žiaľ je často paradoxom, že tí, ktorý zarábajú najviac neprodukujú takmer žiadne hodnoty a úžitky a žijú len z vykorisťovania a parazitovania na tých, ktorý tieto reálne hodnoty tvoria. Najhorším prípadom je stav, kedy dostávajú odmenu za prácu, ktorá nielenže nie je užitočná pre druhých, ale je dokonca pre nich škodlivá. Takýto ľudia by boli užitočnejší, keby nerobili nič. Je to v podstate otázka morálky, keby sa jej každý držal, svet by bol omnoho lepší.

Skúsme teda začať od SEBA položením si otázky: " Má zmysel a úžitok pre ľudstvo to, čo robím? Prispievam k tomu, aby bol svet lepší?"

Človek, ktorý len zarába, ale má vnútorný pocit, že nie je užitočný, môže byť zo začiatku aj šťastný, ale toto šťastie ho skôr či neskôr opustí a pochopí, že peniaze nestačia ku šťastiu. Oveľa dôležitejší je pocit užitočnosti a dôležitosti. Ten získame, ak robíme naozaj to, čo nás napĺňa dobrým pocitom vykonanej práce. A znova si môžete položiť otázku: „Keby som mal už všetko materiálne na svete, čo len chcem, robil by som aj potom to, čo robím teraz?“ Ak si odpoviete „áno“, ste šťastný. V opačnom prípade pracujete len pre peniaze a nie pre seba – pre vlastný dobrý pocit, že ste na tomto svete užitočný a prospešný.