Domnievam sa, že ak by sa týmto "mottom" riadili všetci ľudia sveta, nebol by problém s finančným systémom, krízami, systémom moci, vojnami, životným prostredím, klamstvami, podvodmi, špekuláciami, ekonomikou, civilizačnými chorobami, chudobou, ľudskou nevraživosťou, nezamestnanosťou a ďalšími a náš život by bol konečne trvalo udržateľný. Samozrejme netýka sa toto motto ľudí, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu byť užitočný pre druhých v zmysle produkcie tovarov či služieb. Pre tých by mal existovať (ako aj pre všetkých ostatných) sociálny prvok, ktorý by zaručoval naše základné ľudské právo a to právo na uspokojenie základných ľudských potrieb. Motto sa týka tých, ktorý sa neuspokoja len s týmto základným právom, ale chcú viac. Ak chcú viac, musia aj úmerne tomu byť užitočný. Žiaľ je často paradoxom, že tí, ktorý zarábajú najviac neprodukujú takmer žiadne hodnoty a úžitky a žijú len z vykorisťovania a parazitovania na tých, ktorý tieto reálne hodnoty tvoria. Najhorším prípadom je stav, kedy dostávajú odmenu za prácu, ktorá nielenže nie je užitočná pre druhých, ale je dokonca pre nich škodlivá. Takýto ľudia by boli užitočnejší, keby nerobili nič. Je to v podstate otázka morálky, keby sa jej každý držal, svet by bol omnoho lepší.
Skúsme teda začať od SEBA položením si otázky: " Má zmysel a úžitok pre ľudstvo to, čo robím? Prispievam k tomu, aby bol svet lepší?"
Človek, ktorý len zarába, ale má vnútorný pocit, že nie je užitočný, môže byť zo začiatku aj šťastný, ale toto šťastie ho skôr či neskôr opustí a pochopí, že peniaze nestačia ku šťastiu. Oveľa dôležitejší je pocit užitočnosti a dôležitosti. Ten získame, ak robíme naozaj to, čo nás napĺňa dobrým pocitom vykonanej práce. A znova si môžete položiť otázku: „Keby som mal už všetko materiálne na svete, čo len chcem, robil by som aj potom to, čo robím teraz?“ Ak si odpoviete „áno“, ste šťastný. V opačnom prípade pracujete len pre peniaze a nie pre seba – pre vlastný dobrý pocit, že ste na tomto svete užitočný a prospešný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára