Sme to, čo jeme. Sme teda taký, aké sú naše potraviny.

 „Myslím, teda som.“ – začal som teda premýšľať, aby som BOL, nie však mainstreamovo, aby som NEBOL ako stádo oviec.

„Si to, čo ješ.“  – tak som začal premýšľať i o tom, čo vlastne jem a čím potom SOM.

V poslednej dobe sa ku mne dostalo mnoho informácií, o ktorých som pred tým vôbec nepočul, respektíve som sa o ne nezaujímal ako milovník mäsa a mekáčov. Informácie o tom, ako sa produkujú dnešné potraviny, čo všetko jeme a ani o tom nevieme.

Dlho nám je známe, že zelenina je zdravšia ako mäso, už len z toho dôvodu, že mäso je oveľa ťažšie stráviteľné. A samozrejme musí byť tepelne upravené, čím sa zabijú enzýmy, ktoré potrebuje naše telo na spracovanie potravy. Prečo by sme inak mali byť po obede unavený? Keď natankujem benzín do auta, tak predsa nie je unavené. Je to spôsobené práve tepelnou úpravou (nielen mäsa, ale aj zeleniny), telo si potrebuje vytvoriť chýbajúce enzýmy v strave, čím sa oberá o energiu. To však nie je ten najzávažnejší problém.

Najväčším problémom dnešných potravín je ich kvalita a výživná hodnota. Môžeme byť zdravý, ak jeme nezdravé potraviny? Videli ste už niekedy „výrobňu“ kureniec? Na tácke v obchode vyzerajú v pohode, ale keby pri mraziacom pulte bol monitor s kamerovým záznamom z fariem, myslím, že by sa to mäso skôr pokazilo ako predalo. Skúste chovať kura tak, aby ste ho mohli predávať v obchodoch za 2 EUR/kg...a aby ste zarobili vy a ešte aj obchodník. Logika mi hovorí, že ak je to nereálne a pritom je to realitou, niekde nebude niečo s kostolným poriadkom. Ani nie je – šetrí sa na chovateľských podmienkach, priestoroch, zamestnancoch potravinárskeho priemyslu a hlavne na potrave. Kurence sú vykrmované podradným krmivom a dopované látkami na rýchly rast  v takej miere, že neudržia vlastnú váhu tela na nohách. Tak len ležia vo vlastných výkaloch  a medzi uhynutými jedincami. Toto všetko potom zjeme a stávame sa tým, čo sme zjedli: chorými, obéznymi, nevšímavými, vystresovanými,...presne takými, aké boli aj kurence. Lepšie na tom nie je ani bravčové, či hovädzie mäso, snáď len tie ryby, pokiaľ neplávajú v znečistenej vode.

Aby som nepísal len o mäse, bieda to je i so zeleninou. Ako je možné, že sa k nám dováža zelenina z tisíce kilometrových vzdialeností namiesto toho, aby sa dopestovala u nás? Dôvodom je cena. Zvláštne, že dovezená zelenina a ovocie sú lacnejšie, ak sa musia mnoho kilometrov prepravovať, než tá istá úroda, ktorá by sa vypestovala u nás. Zase nie je niečo s kostolným poriadkom. Nákladová rovnica nás nepustí. Ak môžeme zvyšovať produkčné náklady o náklady na dopravu, musíme niekde náklady skresať – a to náklady na kvalitu pestovania, na mzdy farmárom a aby bola cena ešte nižšia, tak poskytnúť aj dotácie na tieto dovážané plodiny (ktoré idú nepriamo z našich peňaženiek prostredníctvom daní). Plodiny sú tak pestované narýchlo pomocou agrochemikálií, zberané lacnou pracovnou silou, ktorá si zarobí ledva na živobytie, v nezrelom stave, dozrievajúce v umelých podmienkach. Akú cenu má takáto chemozelenina pre ľudský organizmus? Myslím že menšiu, než je i tá dotovaná.

Odporúčame si, kde je lepšie tankovať pre naše motory áut. Ak si ceníte seba aspoň tak, ako svoje auto, venujte pozornosť aj tomu, čo jete. Dajte si napríklad do google výrazy ako: Food matters, Food Inc., Agrokruh, Wal-Mart: Vysoká daň za nízke ceny, Meet your meat.
A ešte jeden zaujímavý dokument pridávam - Healing cancer from inside out: http://blip.tv/file/3723873